Môj pohľad

Brusel je nielen hlavným mestom Európy, ale i metropolou tradičného pivného kráľovstva

Biére á la pression!

Neviem, či starí Belgovia , ktorí dali svojmu zvrchovanému štátu, teda dnešnej federatívnej monarchii meno, mali v obľube pivo, ale ich potomkovia ho milujú. Varia ho od nepamäti podľa mnohých receptúr a z rôznych surovín, ale dnes sa pýši jasným termínom „belgické.“ Ide o druh, ktorý je nenapodobiteľný práve tak, ako plzenský. Ak je človek v Bruseli, musí rozhodnúť, čomu bude svoj voľný čas venovať: labužníctvu, kultúre, pivu? Určite by za hriech stáli najmä galérie s obrazmi flámskych majstrov ako boli Peter Paul Rubens, Jan Van Eyck, Anthony Van Dyck, či Peter Breughel, ale kurz pivnej kultúry sa dá absolvovať aj v rámci rýchlej exkurzie, ak obetujete spánok a neľutujete nohy. Odmenou je vám typická bujarosť Valónov, nespútaná pohoda Flámov, temperament a príjemný ruch, ktorý uliciam starého mesta, nechýba ani počas chladnejších jesenných večerov. Stoly a pulty zavalené rybími špecialitami, zahrievajú v úzkych uličkách elektrické špirály, v krčmách znie hlučná vrava a turisti nespúšťajú zrak z architektonického zázraku, ktorým je bezpochyby stredoveká radnica na Grand place. Pri objednávaní piva však musí byť našinec ostražitý, aby mu na stôl nepostavili „panaché“, pivo s limonádou. V tej záplave značiek a farieb, od úplne svetlej cez jantárovú, granátovú, rubínovú, hnedú, tmavohnedú až po sýtočiernu, od piva číreho ako voda po mútne ako mlieko, sa experimentovanie nemusí vyplatiť. Napríklad prvý dúšok takého „geuzé“ z čiernych čerešní značky Kriek Max. Fľašiek všetkých farieb, druhu a objemu je také množstvo, že z tých etikiet sa nevysomári nikto. Lepšie je v krčme hneď na začiatok bodro oznámiť: „Monsieur, biére a la pression!“ A dostanete čapovaný mok, najčastejšie do štvrtinkových pohárov na vysokej stopke.

Chvála Pauwela Kwacka

Myslím, že to bolo kdesi v úzkej petite rue des Bouchers, kde som sa ocitol v interiéri stredovekého bábkového divadla, v ktorom podávali lahodné pivo Kwak, v špeciálnych pohároch v drevenom sedle. Slávny bruselský pivovarník sa nenechal zahanbiť a ponúkol pivko ako lusk, ktoré sa v roku 1998 na súťaži v Chicagu stalo svetovým šampiónom. Podľa chuti sa držal tradícií a nešiel do obľúbených sladkastých belgických experimentov. V starom cechovom dome na Grand place som ochutnal výborné, no celkom iné pivko Lefe a v podniku neďaleko cikajúceho chlapčeka zas medové biere brune Achel v miniatúrnej fľaštičke. Možno je liečivé, ako tvrdia miestni, ale za tých päť Euro fakt nestalo. Trochu ma mrzí, že som nestihol ochutnať povestné De verboden vrucht (v preklade „zakázané ovocie“), tmavočervené korenisté pivo, ktorým si Belgičania liečia chrípku už pri jej prvých príznakoch. Ten nápoj vyzerá vo veľkej čaši skutočne pozoruhodne. Niektoré bruselské pivá pre skutočných znalcov varili zásadne mnísi v početných kláštoroch a to sú skvosty, ktoré sa v priamej línií varia od stredoveku po dnes a receptúry sa starostlivo strážia. Ešte to by chýbalo, aby niekto odhalil tradičné národné bohatstvo Belgicka. Aj keď s tým slovom národný sa tu narába veľmi skromne a uvážlivo. V malej krajine je tých národností a národnostných menšín príliš veľa a teraz sa im do toho zamiešali navrch všetky európske národy a etnické skupiny, takže kozmopolitizmus sa tu nepovažuje za nadávku ako u nás, ale identifikáciu reálneho stavu: pohoda, sebavedomie a tolerancia.

Jupiter nie je len planéta,

Ak v Bruseli poviete Jupiter, nikoho nenapadne vesmírna planéta, ale pivo. Každá „brasserie“ v Bruseli je originálnym exemplárom jedinečnej krčmy, ktorú si nemožno pomýliť so žiadnou inou, aj keď je ich tu požehnane. Najčastejšie sa však pije Stella Artois, belgická zvrchu kvasená špecialita, prípadne Amber, tradičné flámske hnedé pivo, ktoré najprv rok dozrieva v dubových sudoch a potom ho režú s mladým pivkom na päťpercentný obsah alkoholu. Výsledkom je živý jantárovo sfarbený nápoj, ktorému ťažko odolať. Ale nerád by som zabudnúť na pivnú vlajkovú loď, nápoj nazývaný Hoeggarden, ktorý šľachtia zo zmesy sladového jačmeňa, nesladovej pšenice, aromatického chmeľu značky East Kent Goldings a žateckého horkastého chmeľu. Výsledkom je pivársky zážitok, na aký sa nezabúda. Cítite tam pomarančovú kôru aj koriander, znalci tvrdia že proti smädu niet účinnejšieho nápoja. Keď už sme pri Jupiterovi, je dobré vedieť, že planéta Zem v pivnom vydaní poverila svojou vesmírnou reprezentáciou práve Belgičanov. Majú tu údajne 500 značiek piva, ktoré varia v 120 pivovaroch, vrátane tých kláštorných. Značky ako Orval, Rochefort, Chimay, Leffe, Palm, nechýbajú v žiadnom z pubov na rue du Marche au Chabron, ani v blízkostí Grand Place. Aj Jacques Brel, slávny miestny šansonier, poznal krčmy A la Bécasse, Les Brasseurs, Cirio, L Corbeau, či L Falstaff v centre mesta. Všade to vonia i žiari pivom, ktoré je v Bruseli produktom skutočného umenia.