Môj pohľad

Stratené poklady Gotickej cesty

Bratislava, z hľadiska cestovného ruchu patrí trvalo k našim najlukratívnejším turistickým destináciám, aj keď ani zďaleka nie k unikátnym atrakciám. V jej prospech hovorí geografická poloha, pohodlná dostupnosť zo všetkých smerov a bezkonkurenčne najrozvinutejšia sieť služieb a infraštruktúra v rámci SR. Východniarski nadšenci očakávajúci veľké zisky z turistiky sa budú musieť najprv popasovať s odľahlosťou, ekonomickou zaostalosťou a zlým stavom komunikácii. Ich lákadlom by mali byť najmä prírodne danosti, etnická pestrosť i folklórna rázovitosť obyvateľstva a rozmanitosť kultúrnych pamiatok východného Slovenska. Jednou z možností ako na to je Gotická cesta, prvý turisticko-poznávací projekt svojho druhu, približujúci skvosty Spiša a Gemera s ambíciou stať sa súčasťou európskej turistickej pokladnice a svetového kultúrneho dedičstva. Od roku 1996 sa aj touto formou prezentujú naše kultúrne poklady ako Spišský hrad, kaštieľ v Betliari, či gotický kostol v Štítniku, ale i národné parky Slovenský raj a Slovenský kras so svojimi jakyňami. Najmä mestá Spišská Nová Ves a Rožňava od Gotickej cesty očakávajú prílev zahraničných turistov, ktorých peniaze by aspoň čiastočne kompenzovali investičnú podvýživu tohto stagnujúceho regiónu. Keďže možnosti miest a obcí sú obmedzené a krajské samosprávy sa viac ako podpore konkrétnych programov s hmatateľnými výsledkami venujú tvorbe krkolomných rozvojových vízií, podnikatelia a propagátori sa viac obracajú k centrálnym orgánom. Pomôcť by mohli prostriedky z fondov EÚ, alebo z Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania. Podporiť by sa mali najmä projekty zamerané na zlepšenie služieb, výstavbu hotelov, penziónov a propagáciu.

V prípade Gotickej cesty sa najviac očakávalo najmä od jej masívneho propagovania prostredníctvom rôznych informačných tabúľ, brožúr, pútačov, letákov, či od internetovej stránky. Verilo sa, že keď už raz zlákaný turista do regiónu príde, krásy prírody a gotické klenoty ho tak očaria, že na zábavu či pohodlie úplne zabudne. Nestalo sa. Z takmer 300 kilometrov dlhej trasy označenej hnedo-bielymi tabuľami je skôr symbolická a náučno-poznávacia ilúzia pre milovníkov prírody a stredovekej architektúry, ako „pravý turistický magnet s nevyhnutným servisom a primeraným komfortom.“ Dnešné trendy v cestovnom ruchu viac ako na prísune kultúrno-historických vedomostí stoja na rozmanitosti pôžitkov a neutíchajúcom hlade po zážitkoch a zábave. Tento obchodný artefakt sa na Gotickej ceste nevyskytuje a žiaľ, nie je prítomný ani v iných slovenských centrách, osobujúcich si prívlastok turistické. Náš postoj k turistike je naivný, akoby korenil v bývalej „vibramkovej“ minulosti. Podnikatelia a samosprávy akoby sa stále spoliehali len na prirodzené danosti terénu. Dobrý nápad, zvaný „Gotická cesta“ sa stane turistickým rajom iba vtedy, ak okrem viac či menej zdevastovaných historických objektov a ich uzamknutých interierov ponúkne návštevníkom aj príležitosť aktívne relaxovať, v dobrých podmienkach s primeraným konfortom, ale aj s nádychom dobrodružstva, na úrovni epochy rozvinutej informačnej spoločnosti, pohodlne, netradične, ale aj so vzrušením a najlepšie medzi milými, otvorenými a priateľskými ľuďmi. Vo svete biznisu postavenom na cestovnom ruchu sa dnes platí práve za takéto zážitky.