Klopanie na brány vedomia
„Naším skutočným cieľom je odhalenie faktu, že sme neustále tam, kde by sme mali byť,“ napísal anglický spisovateľ Aldous Huxley. Toto večné hľadanie identity osobnosti a prostredia je trvalo znepokojujúcou úlohou pre každého z nás - chceme za každú cenu zažiť práve tento stav dokonalosti, prirodzenosti, vesmírneho poriadku. Nie vždy sa pri tom uspokojíme s prostriedkami bežného prežívania v toku času, hľadáme spôsob ako mu vtlačiť pečať zvláštnosti, výnimočnosti, okabátiť zábrany racionálneho rozumu a prekĺznuť bránou vnímania kdesi ďalej, nad skutočnosť. Klopeme na brány vedomia. V takomto snažení zvyčajne prekračujeme prah dobrej výchovy, či ustálených spoločenských noriem a pokúšame sa o únik z osídiel všednosti, ktorá sa nám v určitých momentoch vidí byť nezaujímavá, príliš prekrytá všelijakým haraburdím, prázdnymi slovami, frázami, normami. Je to túžba dostať sa mimo svet verbálnych pojmov a nazrieť do priestoru neznámych, znepokojujúcich aj príťažlivých hĺbok, ktoré zostávajú pre náš zrak zastreté. Chceme tam preniknúť priamo, bez zábran, bez ťažoby, zodpovednosti, mimo každodenný tlak okolitého sveta, samozrejme, každý po svojom. Aj keď v spoločnosti žijeme a konáme spoločne, v skutočnosti je každý jeden z nás vždy len sám, sám so sebou. Nikto nikdy nespozná naše radosti a smútky, naše pocity a myšlienky sú výhradne súkromnou záležitosťou. Sme súčasťou spoločenstva osamelých jednotlivcov - ostrovov v mori miliárd autonómnych existencií. Našťastie sú tieto izolované ostrovy vďaka podobnosti svojich osudov schopné komunikácie, vzájomného porozumenia, čo pomáha vidieť aj iných vo vlastnom zrkadle. Tá túžba overiť si, že sme naozaj tam, kde treba, že nie sme mimo, niektorých občas dovedie ku poháriku, pretože alkohol má tu schopnosť, ak sa užíva s mierou, odpútavať a našepkávať, čo môže byť v tej tajnej komnate… Asi preto ho vo väčšej či menšej miere pije väčšina ľudstva a jeho zarytí odporcovia, dobrovoľní abstinenti, sú v pozícií akýchsi čudákov. Celoživotné zrieknutie sa či i len jedinej čaše dobrého vína je v podstate odmietaním tej prirodzenej snahy overovať si opodstatnenosť neustálej prítomnosti v živote. Odmietnutie takéhoto druhu pôžitku môže viesť k celkom odlišnej zmyslovej radosti, nie však k bránam vedomia, mimo všednú skutočnosť.
Podľa najnovších výskumov obsahuje aj to najslabšie pivo chemické zlúčeniny zvané puriny, ktoré sa ukladajú v kĺboch a spôsobujú ich bolestivé ochorenie, tzv. lámku. Spomedzi všetkých alkoholických nápojov je vraj práve pivo v tomto smere najnebezpečnejšie. A predsa je náš moderný svet poznačený práve pivnou kultúrou. Intenzívne testujeme svoju súkromnú životnú pozíciu potencionálnou lámkou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.