Môj pohľad

Globálna kríza a demokracia

Ohrozuje súčasná ekonomická kríza aj súčasnú demokraciu? Vzhľadom na známu skutočnosť, že politika a ekonomika úzko súvisia niet pochýb o tom, že kríza sa nejakým spôsobom a celkom určite podpíše aj pod zmenu stavu a kvality dnešnej demokracie. V tejto súvislosti je zaujímavé sledovať napríklad škandinávsky tzv. demokratický kapitalizmus, teda vysokú úroveň spoluúčasti zamestnancov (občanov) na politických aj korporatívnych rozhodnutiach správcov moci, verejných aj súkromných podnikov. Iste, je to aj súčasť „rovnostárskych“ tradícií, veľmi silne rozšírených najmä v Nórsku a Dánsku, kde sa rozdiely medzi ľuďmi stierajú najmä oslabením akejkoľvek vypuklejšej hierarchie v spoločenských vzťahoch. Odráža sa to nielen v aktívnejšej účasti rôznych zväzov a jednotlivcov na verejnej správe i riadení, ale napríklad aj v oveľa menších rozdieloch medzi životnou úrovňou ľudí a príjmami pracujúcich na všetkých úrovniach. Tento systém je síce ťažko aplikovateľný mimo severnú Európu, kde sa udomácnil a rozvinul model klasického kapitalizmu, v ktorom na základe voľnej hospodárskej súťaže dominujú bez akýchkoľvek obmedzení iba silní a úspešní, ale regionálne vymedzenie ekonomiky vo vyspelom svete bude po kríze slabšie a menej stabilné ako dnes. Škandinávsky model sociálne citlivejšej a tolerantnejšej demokracie sa určite začne posúvať aj na juh. Napríklad bohaté Rakúsko, vyznávajúce hodnoty klasického kapitalizmu už dnes venuje jednu tretinu svojho HDP na sociálne výdaje.

Súčasná podoba demokracie, tak ako ju poznáme u nás, sa opiera predovšetkým o voľnú súťaž politických strán usilujúcich o získanie moci a vlády, čo je v poriadku dovtedy, kým sa zrastanie štátu, korporácií, politických strán a ich sekretariátov nepremení na vládu partokracie, kedy o spravodlivej demokratickej správe moci už nemôže byť ani reči. Demokratická a politická súťaž sa mení na mocensky zápas tých čo „na to majú.“ Okruh kandidátov moci sa tak zužuje na úzku záujmovú skupinu previazanú klietelizmom. Proti škandinávskemu modelu, ktorý kladie dôraz skôr na to, čím človek môže prispieť spoločnosti, ako kým je, možno namietať, že sa opiera aj o veľkú daňovú záťaž pre obyvateľstvo a dá sa ľahšie zneužiť. V tom je ale princíp celej širšej severskej spravodlivosti, postavenej na väčšom rešpekte k človeku, ktorá vďaka tomu skôr odolá dopadom súčasnej krízy, ako klasické ekonomiky zvyšku vyspelého sveta. Vo svete ktorý sa stále viac otvára a spája sa v pokrízovom období zrejme dôraznejšie nastolia aj otázky kvality demokracie, ktorá bude viac participatívna, s vyššou účasťou zväzov, združení, mimovládnych organizácií aj jednotlivcov na politickom dianí. Poučenie z krízy totiž hovorí o zlyhaní nielen finančných, ale aj politických systémov.