Môj pohľad

Najprv sme vraj boli červíkmi

Ak ste niekedy trávili dovolenku pri niektorom z početných švédskych jazier, možno ste stúpili na jedného úžasného červíka. Úžasného, pretože vaša DNA je rovnaká ako u Xenoturbelli procreates. Xenoturbella je bezhlavý, zeleno-žltý červ, ktorého málokto videl a ktorý je podľa britských vedcov najbližším príbuzným človeka. Rovnaká DNA to jednoznačne potvrdzuje. Keby sme vyčkali, možno sa raz z nášho červa stane bytosť blízka ľudskému rodu, s genetickými predpokladmi stať sa korunou tvorstva. Tento náš milý príbuzný červík obýva isté švédske jazero a najprv ho zaevidovali ako príbuzného mušliam, lebo vyzerá presne ako vnútro takej mušle. Experti ho objavili už pred osemdesiatimi rokmi v bahne a postupne zaraďovali k rôznym živočíšnym rodom, naposledy k mäkkýšom, teda do spoločnosti slimákov. Ale, to by bola pre mäkkýše priveľká pocta, veď Xenoturbella je najbližším príbuzným živočíšneho druhu Homo sapiens spomedzi všetkých bezstavovcov! Dokonca aj to, že zatiaľ nemá chrbticu posúva červa bližšie do našej spoločnosti, v ktorej sa jedinci bez chrbtovej kosti bežne vyskytujú. Výskumníci z Cambridgskej univerzity dnes nemajú najmenšie pochybnosti o tom, že švédsky červík je predchodcom človeka, spolu s hviezdicami, a ježovcami. Zhodli sa, že červík existoval už pred 500 miliónmi rokov a patrí k najprimitívnejším organizmom na zemi. Typický paradox prírody - najdokonalejšie sa vytvára v najjednoduchšom. Zárodky inteligencie na našu planétu teda zavliekol červ, ktorý okrem hlavy nemá ani len rozmnožovacie orgány. A to už je čo povedať! Akým zázrakom sa tento druh udržuje pri živote už pol miliardy rokov? Ako to, že je stále nosičom ľudského genetického vzorca? Prototypom jedinečnosti?

Na prvý pohľad niet nič všednejšieho ako jedinečnosť. V živočíšnej ríši je ťažšie objaviť dvoch identických tvorov, ako miliardu unikátnych. V ľudskom rode nie sú identické ani len navlas si podobné dvojčatá, o trojčatách ani nehovorím. Čo tvor, to unikát. Len si to predstavte, toľko unikátov na Zemi. A všetko to zrejme spískal ten bezhlavý, zeleno-žltý švédsky červ bez chrbtice. Potom sme ho samozrejme okašľali a vzpriamili sa, pretože ani také nekonečné plazenie sa v bahne nie je žiadna slasť. Akonáhle sa ten prvý medzi nami vzpriamil, ostatní, prirodzene nechceli zaostávať a tak sa zo zeme dvíhal jeden človek za druhým, napojil sa na mysteriózne vesmírne energetické zdroje vedomia a nasmeroval si to k mysleniu. Vedci nám nič nedarujú, spokojne nás oberajú aj o mýty líčiace slávnostným spôsobom naše zrodenie. Vedci nemajú radi jednoduché veci ani patetické tvrdenia a preto sa im vidí byť teória stvorenia človeka podľa biblie veľmi nepravdepodobná, muselo to byť zložitejšie. Komplikovanejšie. Starý zákon, ani kniha Genezis to nemohli celkom presne a spoľahlivo zaznamenať, obávajú sa vedci - skeptici. „Učiňme človeka na náš obraz, nám podobný! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa po zemi plazia!“, riekol Boh a stvoril človeka na svoj obraz. Lenže Genezis - kniha pôvodu nie je odborným dielom autorizovaným Cambridgskou univerzitou. Preto nemôže uvádzať fakt, že na počiatku nášho stvorenia bol bezpohlavný červík Xenoturbelli, nositeľ našej DNA, ktorý to vydržal v bahne milióny rokov, aby napokon dospel do dnešnej ľudskej krásy. K rozumu si nabral aj ducha a nazval sa človekom. Z červíka človek? Tak samozrejmé ako z človeka červík, záleží len od uhlu pohľadu. Prestížny prírodovedný časopis Nature plný vedeckých autorít vie svoje práve tak, ako biblická kniha Genezis. Niečo jednoducho nemohlo vzniknúť z ničoho, hmota z nehmoty, vedomie z nevedomia a preto sa na začiatok postavil červík. Navyše sympaťák z bohatého Švédska, kde sa namiesto politiky zaoberajú radšej environmentalistikou. Tam mohol prežiť tých svojich päťsto miliónov rokov v relatívnej pohode. U nás by sme ho už dávno boli zašliapli, bez toho že by sa vôbec niekto vzrušoval nad jeho DNA. Mať ľudskú DNA ešte neznamená mať aj protekciu! Našinec by milého Xenoturbelli jednoducho nastokol na háčik udice a použil ako návnadu priamo v jeho domovskom jazere. Priveľa vedy niekedy nielen znepokojuje, ale aj unavuje. Najmä ak otázka nášho pôvodu už dávno (takmer) nikoho nezaujíma.