Nič nového pod slnkom
Francúzsky spisovateľ Théophile Gautier, zvláštne hĺbavý autor, sa k ľudskej vynaliezavosti a vynachádzavosti staval veľmi skepticky. Napísal, že ľuďom sa nepodarilo vynájsť ani len ôsmy smrteľný hriech. Je to fakt čudné, človek na jednej strane lieta do vesmíru, riadi zo zeme robota na Marse, geneticky modifikuje bezduchý život hmoty, na strane druhej ľpie na starých rituáloch, riadi sa predsudkami, bojí sa väčších zmien. Technologický pokrok nás nevyrušuje, sme ochotní prisúdiť mu hoci aj zázračné schopnosti, ale čo sa týka vnútorného sveta každého jednotlivca, tam nejaký priveľký pokrok nemá miesto, tam je to všetko zatvorené akoby do ulity, tam je to zakliate, úzkostlivo chránené, ťažkopádne, pomalé, sebecké, malicherné, tam je to proste všetko dobre ukryté, akoby v jaskyni, do ktorej sa lúč svetla len ťažko dostane. Tam sa prieskumy ani veľké objavy nerobia, akoby individuálny duch, vedomie, myseľ, neboli z tohoto sveta. Psychika sa tak podobá na skamenelinu, akoby ustrnula vo svojom vývoji, všetko zostáva nemenné, všetko sa jej aj podriaďuje. Pre ňu je reálne len to, čo je v mysli. Všetko najprv musí byť vo vedomí, až potom sa púšťa von ako ilúzia o tom, že normálny svet je iba ten, ktorý vidím, cítim a počujem, to čo nevnímam neexistuje... Z toho mi vychádza, nech mi to propagátori vedy a techniky odpustia, že chod sveta je pomalý. Tak v psychológii ako vo fyzike stále platí zákon gravitačný, ktorým sme pripútaní k zemi. Asi preto majú stále priestor medzi nami niektorí proroci, ohlasujúci skorý zánik sveta a civilizácie. O každom jednom dni sú presvedčení, že je posledný, cesta ďalej nie je možná, čas sa vyčerpal, svet zaniká!
Ľudia s týmto vnuknutím sú akousi karikatúrou chiliastov z čias ranného kresťanstva, veriacich hlásajúcich Kristov návrat na konci pozemského času. Príde, tisíc rokov bude kraľovať (tisíc - po grécky chilia, odtiaľ názov hnutia), aby potom všetko zakončil posledným súdom. Takýto koniec ohlasovaný anjelským trúbením si však proroci konca vždy prispôsobujú vkusu doby, v ktorej žijú. Povedia - ľudstvo neprežije a cítia v tom akúsi útechu. Keď si my povieme, že to je začiatok konca, tiež akoby sme pri tom cítili úľavu. Koniec trápenia, bodka, amen, niet sa ďalej nad čím vzrušovať. Myslím si, že veci sa majú inak, že každá ohlasovaná skaza je len rezignáciou jednotlivca zmiereného s vlastným osudom. Stále viac verím tomu, že svet a život je nezničiteľný. Že ho neohrozí ani vyhasnuté slnko o pár miliárd rokov, že jednoducho a pomaly plynie ako večná rieka. Nič nového pod slnkom sa nedialo, ani nedeje. Všetko tu už bolo, je a bude. Naše príchody a odchody na tom nič nezmenia
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
OdpovedaťOdstrániť