Môj pohľad

Od stereotypov k perspektívam
(Nad novými výzvami prvej Česko-Slovenskej SuperStar)

Prvá Česko-Slovenská SuperStar bola zábavou par excelence. Znie to možno nadnesene, ale je to tak. Stačí sa trochu povzniesť nad predstavy odborných kritikov o kultúre a umení, zhovievavo akceptovať princípy súčasnej postmoderny a ono podujatie dvoch najsledovanejších televízií (Nova a Markíza) v oboch krajinách sa stáva vskutku historickým činom. Ako spoločensko-kultúrny fenomén napĺňa definíciu kultúry ako komunikácie, vychádzajúcej z uznania toho druhého.

Dva národy sa prostredníctvom masového audiovizuálneho média, na báze ľahkej zábavy, po čase opäť raz vzájomne uznali. Doslova pred zrakmi miliónov, veď túto prvú súťaž svojho druhu zhliadlo podľa štatistík na Slovensku súhrne vyše 4 miliónov divákov starších ako dvanásť rokov. Údaje z Česka, ak už aj nebudú dvojnásobné, celkom určite vysoko prekročia toto číslo. Za vyše sedemnásť rokov samostatnosti štátov na oboch brehoch rieky Moravy, sa nič podobné neudialo. Nech by už kritici úrovne tohto druhu zábavy hľadali akékoľvek námietky a argumenty proti, nemôžu poprieť jej mohutný spoločenský, sociálny, sociologický a politický dosah. Kto sa obával súboja dvoch národov na spôsob športových derby musel byť sklamaný. Národy nebojovali, ale v priateľskej zhode hľadali najlepších, najtalentovanejších medzi spevákmi. S odstupom času možno povedať, že to bolo vydarené hľadanie. Priatelia Česi si s priateľmi Slovákmi po čase opäť a dobre rozumeli. Dokonca možno tejto vo svete tak obľúbenej šou priznať aj úspešné didaktické fungovanie - vzdelávala. Prinajmenšom jazykovo. Čeština a slovenčina zneli, v krajinách symbolicky znovu spojených pomlčkou, zvučne, sebavedomo, aj vtipne. V porote aj na pódiu, predovšetkým vďaka dvojici populárnych moderátorov Leoša Mareša a Adely Banášovej. Čech a Slovenka v dialógu predvádzali pohotovosť, humor, ale tiež rôzne „jazykové hrátky“ , ktoré si získali sympatie väčšiny divákov. Štatistiky hovoria, že pri obrazovkách TV Markíza sedelo v čase vysielania SuperStar 61 % žien a 52 % mužov vo vekovej kategórii 12 – 54 rokov. Bezpochyby celkom reprezentatívna populačná vzorka. Iste, konštatovanie, že súčasné česko-slovenské vzťahy sú najlepšie v ich histórii nie je ničím novým, ale nemožno pochybovať ani o tom, že sa vďaka tejto šou ešte zlepšili. Ľudia majú radi zábavu, takú ktorá nekladie na diváka žiadne mimoriadne nároky, majú najradšej. A dosah takejto šou je najsilnejší. Prečo by teda nemohla ešte viac zlepšiť niečo, čo je už na dobrej ceste..?

Stereotypy, ešte donedávna tak hlboko zakorenené do predstáv Čechov a Slovákov o vzájomných vzťahoch dostali ďalšiu vážnu trhlinu. Po integrácii do EU i „schengenu“, ktorá takmer definitívne pochovala reči o malom a veľkom, silnejšom a slabšom, na rozdelení viac a menej doplácajúcom, či získavajúcom, sa k novej kapitole histórie našich vzájomných vzťahov, zapísala šou. A nie politická! Aj najväčší skeptik dnes musí pripustiť, že u oboch susedov prevláda jednoznačne namiesto zápasu o víťaza (akéhokoľvek, len nech je jeden lepší vo všetkom čo sa len dá!) snaha o slušné slovensko-české vzťahy. Nie je to málo. Pred osemnástimi rokmi by sa takéto tvrdenie mohlo spokojne označiť za nemožné, nepravdepodobné. Je potešiteľné, že oficiálnu nekonfrontačnú, priateľskú česko-slovenskú politiku vzájomnej spolupráce, sprevádza spontánna aktivita Čechov a Slovákov, s akou si nedávno pravidelne sadali k televíznym obrazovkám, s akou diskutovali, hodnotili a mnohí aj zasielali esemesky tým svojím favoritom z oboch republík. Televízne médium v tomto exkluzívnom prípade iba potvrdilo svoju ohromnú silu a monopolné postavenie v masovokomunikačných systémoch oboch krajín. Využilo sa v prospech dobrej veci, spôsobom, ktorý nám môžu závidieť v celej Európe, kde sa aj úspešne zintegrované národy a štáty neraz až priveľmi prezieravo pozerajú na prsty susedom. Kto nerozumel jazyku, učil sa doslova za pochodu, kto rozumel (bola to bezpochyby drvivá väčšina) iba sa utvrdil v presvedčení, že je šťastím a požehnaním, mať za susedov a priateľov ľudí tak blízkych – históriou, jazykom, kultúrou. Samozrejme, vyvodzovať z jednej čo ako exemplárnej a vydarenej šou neochvejné politologické závery by bolo naivné. Nič mimoriadne nevyriešila, skôr iba pripomenula známe skutočnosti. Napriek tomu bola prvá Česko – Slovenská SuperStar podujatím par excellence. Posilnila komunikačnú funkciu postmodernej kultúry, postavenej na zábave a upriamila pozornosť Čechov aj Slovákov na nové výzvy, ktoré by mohla priniesť budúcnosť. Z geopolitického hľadiska ide o jasné zadefinovanie pozitívneho ohniska stability v srdci Európy, z kultúrneho aj o netušené perspektívy, ktoré môžu stále úspešne obohacovať oba národy.