D. H. Lawrence
Spišská Kapitula začala písať svoju históriu už v 11. storočí, kedy na lúke oproti múrom tohto unikátneho cirkevného mestečka nazývanej Pažica rád benediktínov postavil kláštor, neskôr augustiánsky, ktorý sa uvádza v listine z roku 1274 ako: Monasterium beati marini.Spolu so Spišským hradom, Levočou a Žehrou je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Toto územie sa nachádza v západnej časti katastra Spišského Podhradia a delí sa na tri časti: Krížová hora, Pažica a Sivá Brada. Tunajšie minerálne pramene popísal už v roku 1549 Juraj Werner, šarišský kastelán, v knihe: Poznámky o čudesných vodách uhorských.“ Krížová cesta (Kalvária) v tejto lokalite sa spomína už od 17. storočia a vznikla z iniciatívy Združenia Matky umierajúcich a zomretých, založeného jezuitom Štefanom Gosztonym v Spišskej Kapitule. V neskoršom stredoveku, najmä v období baroka sa v strednej Európe rozšírilo budovanie kalvárií, predstavujúcich napodobeniny miest a udalostí súvisiacich s Kristovým umučením, ktoré sa často pripodobňovali originálnym miestam v Jeruzaleme a to predovšetkým celkovou polohou v teréne, vzdialenosťami medzi jednotlivými siedmimi zastaveniami a topografiou terénu. V Uhorsku sa tento druh kalvárii, ako budovanie rozsiahleho architektonicko-krajinárskeho komplexu s množstvom zastavení, veľmi neuplatňoval. S výnimkou Jezuitov v Spišskej Kapitule, ktorých tu v 17. storočí povolal gróf Štefan Csáky, vtedajší pán Spišského hradu. Centrum bývalej kalvárie bolo na Sivej brade, bolo to impozantné miesto: v pozadí panoráma vtedy obývaného Spišského hradu, v okolitej scenérii drevené kríže a obrazy, pripomínajúce utrpenie Krista. Koncepcia krajiny, pripodobňovaná k náznakovému zobrazeniu miest v Jeruzaleme v mierke 1 : 1, vychádzala zo stredovekých plánov symbolického územia. Sväté miesta v Jeruzaleme sú tu okrem kaplniek symbolizované ich polohou, využitím optického pôsobenia travertínu, ktorý miestami pripomína textúru kamenných múrov – hradieb, výsadbou borovice čiernej, ktorá sa ponáša na blízkovýchodný céder. Teplá klíma Pažice a jej svahy zdôrazňujú atmosféru Palestíny a Izraela. Do tohto monumentálneho komplexu patrila tiež už zaniknutá „Getsemanská záhrada“ pri rovnako zaniknutom neďalekom rybníku a pravdepodobne aj ruiny bývalého kláštora Benediktínov. Bola to a je posvätná krajina symbolizujúca udalosti súvisiace s Kristovým utrpením, dôležité putne, pietne, adoračné miesto už od dávnoveku. Masív Sivej brady s kaplnkou sv. Kríža, akoby bol predurčený symbolizovať Golgotu, na ktorú je najúžasnejší výhľad z protiľahlého Spišského hradu. Mierka je doslova „jeruzalemská“ – 600 metrov dlhá krížová cesta od miesta odsúdenia na miesto ukrižovania. Nevyhnutnou súčasťou „Spišského Jeruzalema“ sú tri kaplnky na Pažici, národné kultúrne pamiatky – sv. Rozálie, sv. Jána Nepomuckého a sv. Františka Xaverského. Schátralé, zničené, obrastené lesom, aj pomaly opravované. Stoja ako hmotné svedectvá spišskej spirituality... A vyzývajú k rekonštrukcii. Obnova Spišského Jeruzalemu, ako významného púťového miesta a centra duchovného života na Slovensku, sa stala veľkou výzvou pre iniciátorov rovnomenného projektu. Žiada si to genius loci, stále živý a silný duch tohto miesta.
It is only a few places on Earth, emitted by the significant energy, which combines the unique spirit of place - genius loci, the history, art, spirituality and beauty of nature. Apparently it also decided it was Spis Chapter (Slovakia) in 1993, together with the surrounding sights registered in the UNESCO World Heritage Site.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.