Oak - Dub

Each spring, once the new rebirth of nature there is no doubt, I leave to see his oak pastures in the bowels of the Slovak karst hills, under the Silica plateau. Our meetings tend to be spontaneous. We know the years but i feel so stress when it came to rest in the embrace - I am a huge, at least tercentenary tree. His powerful and symmetrical branches hall to my nice fresh breath and filigree decorated bark like me gripped in the embrace, while a fifth circuit neoblapím strain. Sometimes you run into grazing cow, which, if too much sun burns seeking refuge in the shadow of his great, now I'm here alone. The May sun shines and the wind plays with giant leaves and twigs, as if he wanted to appease and oak surprisingly, the case does not cuddling. Has a good memory of their birth wort, remembers the century that brought him from the majesty of oak leaves. When I stand with oak in the embrace I know that at this very moment I communicate with the wisest, strongest, most humble and most amazing creature on planet earth.

Living beings can live for weeks without food, two to three days without water will last, but after three to five minutes without oxygen are utterly dead. Who provides the air for them to be able to breathe ..? Trees, forests - the lungs of the Earth. Timber and fruit trees to provide for your life is only a negligible added value. Trees regulate the climate in dry and hot times of the planet supplied the necessary moisture, cool, clean air. The rain moving from the air moisture like a sponge and retain rain water absorbed than to groundwater filtered from it poisons and dirt. Using capillaries coated with tree roots and soil to 30 - one thousand liters of water per year. The tree rings tree to keep calendar time, registers, which were dry years, the rainy, the rich harvest to the poor. Life-giving tree leaves, the nutrients obtained through photosynthesis. Letter sun sets your circulatory system - veins. They are filled with water enriched chlorophyll. Chlorophyll procured through the exchange of hydrogen for the light carbon that removed carbon dioxide, which is in the air enough. Oxygen, which was in the water, handed up in the air ... Oak creature reached miracle of nature. Firmly entrenched, with a strong body, powerful and elegant branches spread widely distributed crown defies centuries. Moss growing on it, blame it on the creepers in bútľavine his tribe have different animals base their home and dub it all to bear with calmness and throughout life produces oxygen and creates a lot of hardwood, which persists for generations and lives on as a barrel wine or brandy for, as the table, or a railway sleeper. Same time was in disgrace, though it coming from the southeast accused Christians of ancient European pagan Druids and their leaders from the excessive worship and became the devil's tree, tree of a witch who then burned on the edge of oak. Oak has become the clearing of condemned and so is Europe, covered with beautiful oak groves, has changed into its present form. Oak groves largely disappeared, but the oak remains, less lonely, usually only in the anonymity of their forests. Oak is a tough defender, too proud and independent, to a life subjected to injustice and brutal violence, therefore, was cleared. Provides a safe and knows that grew out of a fragile wort, knows his past life and nodded. A survives centuries in harmony with man, earth and space. Aware of his wisdom and experience acquired by centuries-long life, nezazlieva anyone that can benefit from it takes anything - oxygen, safe, large area, moisture, tone, wisdom, wood, branch ...

The worst has passed away, it already felled only people of pride and fear, as it once was in medieval times, they can already dream a dream of harmony, even if some are only a very lightly, but every great journey begins as follows: reluctantly, slowly, gently brings pilgrims a great purpose. That is the link to my oak to me years ago and I adopted the humble son for him to come sometimes reciprocate love.










Vždy na jar, keď už o novom znovuzrodení prírody niet žiadnych pochybností, odchádzam pozrieť svoj dub k pastvinám do útrob pahorkov Slovenského krasu, pod Silickou planinou. Naše stretnutia bývajú spontánne. Poznáme sa roky no i tak cítim to napätie keď spočinieme v objatí – ja a mohutný, najmenej tristoročný strom. Z jeho mocných a súmerných vetiev sála na mňa príjemný svieži dych a filigránsky zdobená kôra akoby ma v tom objatí zovrela, hoci neoblapím ani pätinu obvodu kmeňa. Občas tu narazím na pasúce sa kravičky, ktoré ak slnko priveľmi páli hľadajú útočisko v jeho obrovskej tôni, teraz som tu sám. Májové slnko žiari a vietor sa pohráva s listami a vetvičkami velikána, akoby si ho chcel uchlácholiť a dub napodiv, sa tomu maznaniu nebráni. Má v dobrej pamäti svoj zrod z mladiny, pamätá si tie storočia, ktoré ho priviedli od dubovej ratolesti k majestátu. Keď stojím s dubom v objatí viem, že práve v tejto chvíli komunikujem s najmúdrejším, najsilnejším, najskromnejším a najúžasnejším stvorením na planéte zem.

Živé bytosti môžu žiť celé týždne bez potravy, dva až tri dni vydržia bez vody, ale po troch až piatich minútach bez kyslíku sú nadobro mŕtvi. Kto pre ne zabezpečuje vzduch, aby mohli dýchať..? Stromy, lesy – pľúca Zeme. Drevo a plody, ktoré stromy za svojho života poskytujú je len zanedbateľná pridaná hodnota. Stromy regulujú klímu, v suchých a horúcich časoch dodávajú planéte nevyhnutnú vlahu, chladia a čistia vzduch. V dažďových obdobiach sťahujú zo vzduchu vlhkosť, ako špongia zadržujú dažďovú vodu a než vsiakne až do podzemných vôd, odfiltrujú z nej jedy a špinu. Pomocou kapilár a koreňov potiahne strom pôdou až 30 – tisíc litrov vody za rok. V letokruhoch stromu sa uchováva časový kalendár, zaznamenáva, ktoré roky boli suché, ktoré daždivé, ktoré bohaté na úrodu, ktoré chudobné. Život stromu dávajú jeho listy, živiny získavajú pomocou fotosyntézy. List nastavuje slnku svoj obehový systém – žilky. Tie sú naplnené vodou obohatenou chlorofylom. Chlorofyl obstará pomocou svetla výmenu vodíka za uhlík, ktorý odoberie kysličníku uhličitému, ktorého je vo vzduchu dostatok. Kyslík, ktorý bol vo vode, odovzdá do vzduchu... Stvorením dubu dosiahla prírody zázrak. Pevne zakorenený, so silným telom, mocnými elegantne rozprestretými vetvami a široko rozloženou korunu vzdoruje storočiam. Rastie na ňom mach, vinú sa po ňom popínavé rastliny, v bútľavine jeho kmeňa si rôzne živočíchy zakladajú svoj domov a dub to všetko znáša s pokojom a po celý život produkuje kyslík a zakladá mnoho tvrdého dreva, ktoré pretrváva generácie a žije ďalej ako sud na víno, či na koňak, ako stôl, alebo železničný podval. Istý čas bol v nemilosti, to keď z juhovýchodu prichádzajúci kresťania obvinili dávnych európskych pohanov a ich vodcov druidov z jeho prílišného uctievania a stal sa stromom diablovým, stromom čarodejníc, ktoré potom upaľovali na hranici z dubového dreva. Dub sa stal odsúdencom na vyrúbanie a tak sa Európa, pokrytá nádhernými dubovými hájmi, menila do dnešnej podoby. Dubové háje zväčša zmizli, no dub zostal, menej osamelý, zväčša len v anonymite svojich lesov. Dub je odolným ochrancom, príliš hrdým a nezávislým, aby sa za života podrobil bezpráviu a brutálnemu násiliu, preto bol vyrúbaný. Poskytuje bezpečie a vie, že vyrástol z krehkej mladiny, pozná svoju minulosť a súhlasne prikyvuje životu. A prežíva stáročia v symbióze s človekom, zemou i vesmírom. Vedomí si svojej múdrosti a skúsenosti ktorú nadobudol stáročia dlhým životom, nezazlieva nikomu, že si z jeho úžitku berie čokoľvek – kyslík, bezpečie, rozľahlú plochu, vlahu, tôňu, múdrosť, drevo, ratolesť...

To najhoršie už pominulo, už ho ľudia nestínajú len z pýchy a zo strachu, ako kedysi v stredoveku, už dokážu snívať sen o harmónii, aj keď len poniektorí a veľmi zľahka, no každá veľká cesta takto začína: váhavo, pomaly, zľahka privádza pútnikov k veľkým cieľom. Taký je odkaz môjho duba, ktorý si ma pred rokmi adoptoval a ja jeho pokorný syn sa mu za to občas prichádzam odplatiť láskou.

Trees are not afraid of the memories, becauce everything was as it should be, when the flame flicker, go to your heaven...