Go and catch a falling star..!

Aj básnici dneška môžu prežiť svoju odysseu, opustiť svoj domov a putovať ako bájny ithacký kráľ po šírych moriach, zažívať neuveriteľné dobrodružstvá, písať spoločne s Homérom svoje pamäte, zanechávať svoje skromné poetické stopy na nekonečnej tvári sveta a života. Len skutoční básnici dokážu tak ako Odysseus, uniknúť Sirénam, preplávať okolo nástrah Charybdy, prežiť zajatie u nymfy Kalypsy a na čarovnej lodi sa vrátiť domov, k svojej Penelope. Pre Jamesa Sutherlanda-Smitha, britského básnika a učiteľa angličtiny je domov to miesto, kde je najdlhšie, kde žije a pracuje, kde má svoju rodinu a svoje zázemie. Východné Slovensko, Prešov, Košice. Už dve desaťročia sa jeho život napĺňa v tomto kraji, ktorý sa mu stal nielen domovom, oporou, ale i inšpiráciou. A predsa je to: The furthest I have ever been from the sea… najďalej, čo som bol od mora. Žije v Prešove, je mojím priateľom na facebooku (I write poems and other imaginative forms of writing... charakterizuje sa tam v infosekcii) a možno, keď si prečíta toto rozprávanie, spomenie si na náš dávny rozhovor v Košiciach.

Všade bolo more
Všade tam, kde osud zavial malého Jamesa z Britských ostrovov, bolo more. Doma na každom kroku, šumelo mu v ušiach od rána do večera, mal pocit, že sa v ňom narodil. Pozoroval ho dlhé hodiny, všetky tie premeny masy vody, tú hru vĺn, plával v ňom, sníval o ňom, bol jeho súčasťou. Atlantický oceán, Indický oceán, Stredozemné more, fascinujúci príliv a odliv, nekonečný priestor, pokoj, majestátnosť, neskonalá sila a energia prírody… to boli zdroje, z ktorých sa napájala básnikova duša už od detstva. Zmena priestoru v reálnom čase nebola preň žiadnou novinkou, ako syn profesionálneho vojaka menil miesta svojich domovov často a bez problémov. „Bol som ako Odysseus, stále preč, vracal som sa po mori domov, či už reálne, alebo v myšlienkach, v spomienkach.“ Keď to nebolo more pri rodných anglických brehoch, boli to pobrežné vody Líbye, Saudskej Arábie, Arabských emirátov, kde pracoval a sníval svoje poetické sny. Ako sa mohlo stať, že nadaný básnik, očarený morom, napokon na dlho zakotví na súši, aká nemá páru, v stredovýchodnom kúte Európy, na východe Slovenska? Najďalej, ako sa len dá od mora? Človek svoju púť životom akoby koordinoval s rytmom prírody, básnik navyše vidí ten prírodný zákon večnej harmónie ako svoju trvalú inšpiráciu. Na mori, v záhrade, v lese, na lúke…

Spomienky
Univerzita v Leedse, severne od Londýna, má svoje dávne tradície alma mater, prichýlila a rozvinula už nejednu poetickú dušu anglickej literatúry. James nasával plodnú univerzitnú atmosféru s nadšením, ale keď prišiel záver štúdia, padla tiež otázka: čo ďalej? Ťažko je žiť básnikovi, ktorý domov neprinesie chlieb. Skúsil to s ekonómiou, potom s učiteľstvom anglického jazyka, ku ktorému to predsa len mal najbližšie. Rozprávať ľuďom rôznych kultúr po celom svete o velikánoch anglickej literatúry, má svoj pôvab. Krátko po škole to skúšal aj inak. Citlivá poetická duša inklinovala k ľuďom na okraji spoločnosti, k sociálne odkázaným, chudobným, drogovo závislým nešťastníkom. Dobrovoľnej službe na poli sociálnej pomoci venoval jeden rok života, potom pracoval ako učiteľ, na rôznych miestach sveta. Až prišiel rok 1989 a s ním obrovské, prevratné zmeny v strednej a východnej Európe. Pád komunizmu i železnej opony priniesol nové výzvy, nové možnosti, ktorých sa jeho, od prírody dobrodružná povaha, okamžite chytila. Ponuka Britskej rady, inštitúcie uznávanej na celom svete, učiť anglický jazyk v Československu, bola preň mimoriadne zaujímavá najmä preto, že bohatá literatúra tejto krajiny ho odjakživa priťahovala. Československí básnici Holan, Nezval, Seifert, to však bola len jedna strana mince. James, už veľmi krátko po svojom príchode do československého mesta Prešov pochopil, že sa nachádza v krajine dvoch národov, dvoch autonómnych kultúr, ktoré čerpajú z rôznych zdrojov a dohromady predstavujú veľké bohatstvo, o ktorom dovtedy netušil. Ako učiteľ - lektor angličtiny na Prešovskej univerzite postupne objavoval nové obzory, nových básnikov, o ktorých sa v anglicky hovoriacom literárnom svete dovtedy nič nevedelo.

Prekladateľ
„Od prvého okamihu ma slovenská literatúra fascinovala, okamžite som začal nadväzovať kontakty s autormi, rozbehol som prvé prekladateľské projekty, “ hovorí James. Ako človek, ktorý objavil nový jazyk, s ktorým sa mienil básnicky aj prekladateľsky vyrovnať, mal veľké šťastie. Osud mu naprogramoval životnú partnerku rovnakej krvnej skupiny, no slovenskej národnosti - Vieru. Vďaka manželke i spolupracovníčke v jednej osobe, mohol sa pustiť do prekladov, ktorých výsledkom je prienik slovenských básnikov do veľkého sveta anglicky komunikujúcej kultúry. Už v roku 1993 sa objavila prvá antológia slovenskej poézie 20. storočia v angličtine, ktorú pripravil z prekladov poézie autorov ako Hochel, Chmel, Chrobáková, Klimáček, Milčák, Puchala, Reisel, Strasser, Štrpka, Kolenič, Groch. Kniha vyšla pod názvom Not Waiting For Miracles (Nečakanie na zázraky), ešte za prekladateľskej pomoci kolegyne Štefánie Allen. Ďalšie prekladateľské opusy sa už uskutočňovali za pomoci manželky Viery. „Podelili sme si to pragmaticky,“ usmieva sa James, „Viera najprv urobí hrubý, základný preklad zo slovenčiny do angličtiny, no a ja sa potom pokúšam tie slová, tie verše pretaviť do básnického jazyka… Je to ideálna spolupráca s ideálnou partnerkou.“

Preklady pribúdajú, prevažne v knižných zbierkach. Antológia One Hundred Years of Slovak Literature (Sto rokov slovenskej literatúry), kde sú okrem básnikov aj preklady prozaikov - Jarunkovej, Johanidesa, Pišťáneka…A ďalšia kniha, výber Albums of Slovak Literatúre, s menami ako Zambor, Feldek, Hevier, Peteraj, potom antológia Searching for Beauty (Hľadanie krásy), ktorá vyšla na Slovensku aj v USA. V anglicky hovoriacom svete sa vďaka Jamesovi objavili tiež výbery z tvorby Smreka, Horova, Žáryho, Váleka, Šikulu, Kraska, Kostru, v britskom vydavateľstve Art Publications vyšiel výber básni M. Haugovej pod názvom Alfa. Ale James s manželkou sú tiež prekladatelia kníh pre deti, rozhlasových hier, cestopisov, historických pojednávaní a napríklad i anglických verzií troch známych slovenských filmov: Krajinka, Sokoliar Tomáš a Jánošík. „Pobadal som jeden zaujímavý znak slovenskej literatúry, v porovnaní s českou. Je ľahko pochopiteľná, všeobecne zrozumiteľná a vyskytuje sa v nej i rarita, náboženská tematika, v českej, ale aj britskej poézii veľmi zriedkavá,“ zamýšľa sa James, „jednoducho, stále viac zohľadňujem vo svojom prekladateľskom úsilí aj kultúrne aspekty, národné špecifiká, slovenské zvláštnosti.“

Básnik
Nech už je James Sutherland-Smith svetobežník, Odysseus, aj prekladateľ, milovník Slovenska, či dobrý manžel a otec, ostáva predovšetkým básnikom, večným hľadačom krásy a pravdy, ponorený do svojho sveta poézie. Učiteľ, lektor, konzultant pre projekty vyučovania angličtiny, autor prvého kurzu v tvorivom písaní v strednej Európe, ostáva v mojich spomienkach tvorcom, umelcom s prenikavo jasným pohľadom, ktorému nič cudzie nie je cudzie. Jeho knižky poézie čítajú milovníci dobrej literatúry na celom svete, čitatelia, no aj kritika vysoko oceňujú najmä jeho zbierku At the Skin Resort z roku 1999, na britských aj amerických umeleckých festivaloch žne rôzne ocenenia. Prechodný domov, východné Slovensko, sa mu stal na istý čas inšpiráciou a toto prostredie sa prelína aj do jeho tvorby. „Slovenská príroda, stromy, kvety, hory, lesy, ale aj ľudia, mestá, Prešov, Košice, so svojim nenapodobiteľným historickým jadrom, to všetko ma veľmi obohacuje.“ V jednej z jeho básni sa dokonca objavuje motív hádky s manželkou, o tom, čo uprednostniť v záhrade: kvety, či zeleninu. Kvety zvíťazia v Anglicku, zelenina na Slovensku… Ale tam i tu sa na poéziu predsa len väčšina ľudí pozerá rovnako. „Je to niečo, čo sa nedá pochopiť, myslí si väčšina, v Anglicku aj na Slovensku, poézia nie je vraj pre bežného človeka. Opak by mohol byť pravdou, keby si ľudia uvedomili, ako účinne pôsobí poézia na myslenie, ako provokuje k novým pohľadom na svet…“
Výber z Jamesovej tvorby pred časom vydal vo svojej skvostnej knižnej dielni Timotej jeho obľúbený básnik Erik Groch, v preklade Jána Gavuru. Stopa, ktorú tento Odysseus z Britských ostrovov na Slovensku zanecháva, je však oveľa, oveľa hlbšia. V diele mimoriadne plodného autora, ktorý si pred časom našiel aj na východnom Slovensku tvorivé zázemie, sa budú motívy späté s našou krajinou bezpochyby objavovať stále častejšie.

Záver
Na otázku, ktorý je jeho najobľúbenejší básnik bez váhania povedal - John Donne, metafyzicky orientovaný anglický autor zo 17. storočia. Jeho poézia vyniká brilantným intelektom, vášnivým zaujatím a nečakanými zvratmi, hlbokou priezračnosťou a živými metaforami. Spomínam si na jeho sonety nazvané Go and catch a falling star - Choď a chyť padajúcu hviezdu! To sú presne tie znaky, to je presne tá istá výzva, ktorú som pobadal v Jamesových očiach a v tých niekoľkých jeho veršoch, čo som prečítal. Teším sa na ďalšie...