Počúvajte hlas svojho srdca, priatelia!

Ticho a fajka spolu súvisia, sú ako dvojičky, jeden bez druhého sú ničím. Veľa o tom vedeli najmä pôvodní obyvatelia Ameriky, napríklad taký náčelník Ohiyesa. Podľa neho ticho je absolútna vyrovnanosť a rovnováha tela, mysle a duše. Muž, ktorý si uchováva svoje ja, je vždy pokojný, neotrasený existenčnými búrkami. Ak sa ho opýtate, čo je ticho, odpovie: „Je to Veľká Záhada.“ Keď sa ho opýtate, aké sú plody ticha, odvetí: „Sebaovládanie, skutočná odvaha, schopnosť znášať utrpenie, trpezlivosť, dôstojnosť a úcta. Ticho je uhoľným kameňom charakteru.“ K tejto téme sa vyjadril aj iný Sioux, Čierny Los, vo svojej Správe o posvätnej fajke: „Každý krok ktorý urobíte po zemi je ako modlitba. Keď sa modlíte s touto fajkou, modlíte sa za všetko a so všetkým.“

Typickou vlastnosťou majestátu prírody nie je veľký tresk, v ktorom sa rodila, ale ticho, s ktorým splýva v nekonečne. Keď muž poťahuje z fajky, na reči ani nepomyslí a teší sa z tej harmónie, v ktorej sa ocitol so všetkým súcnom. Je to starobylý indiánsky obrad aj v modernom svete. Veľký znalec, vychutnávač a zberateľ fajok, ruský spisovateľ Iľja Erenburg vo svojich úvahách okolo mlčiaceho muža s fajkou kráčal rovnakým chodníčkom. Spájal si to poťahovanie z fajočky s ľudským dychom, s dušou ktorá je jeho stopou. Pofajčieval a rozmýšľal o kadečom, o plynúcom čase a rozplynutej nádeji ponášajúcej sa na prchavý dym z horiaceho tabaku, keď fajku vyklepával pripomínala mu popol nepominuteľných spomienok... V tichu je mier a muž, ktorý fajčí fajku nemyslí na vojnu, ani na násilie, je teda pod kontrolou svojej rovnováhy, všetky potlačené deštruktívne túžby svojho ega drží na uzde, so slovom narába veľmi opatrne, pretože pozná jeho silu aj zhubné vlastnosti.

V mlčaní s fajkou sa dajú objaviť veci, ktoré za normálneho stavu nevidieť, v tichu aj bez fajky je vidieť veľmi ďaleko a hlboko. Ticho je prirodzený stav ducha, ktorý sa upína k slobode. Nikdy sa ňou nenasýti, ale stáva sa jej súčasťou a v takejto jednote je pravá podstata každej mužnej sily. Nič však nie je ťažšie, ako mlčať a vynášať tak z pokladnice ticha klenoty poznania. Človek nejestvuje len sám o sebe, je včlenený do vesmíru, ktorý ho obklopuje a keď si to uvedomí, stáva sa skutočným, veľkým. V tichu je tento stav najbližšie svojmu cieľu. V tichu spejeme k šťastiu. Podrobujeme našu individuálnu vôľu vesmírnej a pociťujeme ju ako svoju.

Odteraz priatelia, počúvajte hlas svojho srdca!