Mesto pred komunálnymi voľbami

Moderná európska spoločnosť sa zrodila v mestách. V mestách sa stanovili základy spoločenského poriadku a dnešného demokratického systému. V mestách sa definovali občianske práva, tu nastala emancipácia človeka smerom k nezávislej osobnosti. Občania žijú viac v mestách a obciach, ako v štáte. Žijú tam, kde môžu efektívne realizovať svoje predstavy a túžby. Súčasnosť prináša oslabovanie funkcie štátnych hraníc, dôraz sa kladie na regióny, obce a mestá. Výkon moci sa v mestských podmienkach premieta do foriem samosprávy, ktorá umožňuje každému občanovi podieľať sa na regulovaní verejných záležitostí.

Ak teda demokracia ako zatiaľ najspravodlivejšia správa vecí verejných vznikla v mestách, potom mestá sú jej ochranou a garanciou. A tak základom demokratickej spoločnosti by mala byť správa vecí verejných predovšetkým na úrovni obcí, miest a regiónov, za širokej účasti občanov. Skúsenosti z Košíc (ale aj z iných slovenských miest) však ukazujú, že záujem občanov o veci verejné klesá, čo sa prejavuje nižšou účasťou vo voľbách. Je nevyhnutné občana dobre informovať a pozitívne motivovať k vyššej angažovanosti pri tvorbe modernej, funkčnej a prosperujúcej mestskej spoločnosti. Odklon verejného záujmu od výkonu samosprávnych funkcií je jav, ktorý badať najmä vo voľbách. Počet tých, ktorí prichádzajú voliť svojich zástupcov v samosprávnych orgánoch sústavne klesá. Samospráva sa tak zužuje na stále menšiu skupinu ľudí, strácajúcich kontakt s občanmi. Tento stav ohrozuje samú podstatu demokracie, čo je v lokálnych podmienkach zvlášť bolestné. Oslabuje sa mandát zástupcov ľudu nízkym počtom odovzdaných hlasov vo voľbách. Občianska apatia sa premieta do stagnácie a oslabovania vedomia o samosprávnom zriadení. Sklamanie z nárastu problémov a pomalého napredovania rozvoja mesta, či obce, ale aj pocit bezradnosti a bezmocnosti vplývať na stav vecí verejných, prehlbuje nedôveru občanov k samosprávnym orgánom, čo vedie k ľahostajnosti a neochote ľudí osobne sa angažovať na verejnosti. V lepšom prípade je tento druh občianskej pasivity dôsledkom sebauspokojenia, v lokálnych podmienkach sa ale upevňuje pocit, že je zbytočné niečo meniť, pretvárať, angažovať sa, pretože aj tak to ničomu (a nikomu) nepomôže.

V podmienkach mesta Košice bola situácia o to náročnejšia, že už od roku 1990 disponovalo samostatným zákonom, ktorý predbiehal svoju dobu i stav občianskej vyspelosti. Hoci vychádzal z prísne demokratických princípov (dôslednosť princípu subsidiarity, maximálneho približovania sa k občanovi, sa odrážala aj vo vytvorení 22 mestských častí) hierarchia mesta ostala pre občana nezrozumiteľná, celomestské problémy sa často dostali do pozadia na úkor menej dôležitých problémov mestských častí, vyzbrojených možno až priveľkou mierou nezávislosti. Niekoľko novelizácii zákona sa snažilo tento problém riešiť, no v súčasnosti tento proces zdokonaľovania zákona (i celej samosprávy) nenapreduje. Široká verejnosť to vníma kriticky, možno aj preto že informovanosť občanov - voličov o miestnej správe vecí verejných neprebiehala vždy tak ako mala.

Úloha volených predstaviteľov vykonávajúcich a reprezentujúcich samosprávu mesta musí byť aj inšpirujúca. Občiansky stav sa musí neustále kultivovať. Nesmie sa prerušiť komunikačný tok na linke občan – samospráva a nemali by ani stagnovať formy vplyvu miestnych orgánov na verejnosť. Je povinnosťou reprezentantov samosprávy veci verejné, vrátane problémov, zodpovedne spravovať a riešiť. V komunálnej politike by nemal ani na chvíľu ustať dialóg, medzi volenými zástupcami, úradmi a občanmi, nemal by nikdy prevládať stav napätia a nepriateľstva, ale naopak: empatia, ohľaduplnosť a porozumenie. Je preto dôležité pri volebnom rozhodovaní opierať sa o autority, o ľudí s vysokým morálnym kreditom, známych aj uznávaných a takéto mienkotvorné osobnosti získavať pre miestnu samosprávu, pre komunálnu politiku a dať im tiež priestor na straníckych kandidátkach.

Spokojný občan je predovšetkým informovaný občan. Je povinnosťou, samosprávy, mať za sebou práve takého občana – sebavedomého, bezpečného, v medziach možností zdravotne i sociálne zabezpečeného, angažovaného, vzdelaného a informovaného. Iba v takejto situácii môže mesto, či obec napredovať.