Je to zakaždým fascinujúce, ako sa rok čo rok, na prahu novembra presúva zima do Slovenského Krasu. Dá sa to vycítiť hneď ráno, na Všetkých svätých, stačí sa zhlboka nadýchnuť a ten chlad, ešte sám v zárodku, sa vám premiestni do pľúc a prenikne celým telom. Zrazu cítime, že naše telo je súčasťou toho absolútneho vesmírneho tela, sme celým svetom a svet je nami. Prichádza zima, kedy sa náš kúsok milovanej Zeme uloží do spánku a na pol roka nám v miernom pásme odoprie svoju teplú ochranu. Rok čo rok, takto, pri kolíske nastávajúcej zimy, sledujem úchvatné prírodné javisko Slovenského Krasu ako sa trbliece v tom zľadovatelom vzduchu a nikto a nič tomu nezabráni, pretože toto je boží zákon prírody...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.