Osudy nenahraditeľných

V šere súčasnej spoločenskej všednosti a všeobecného úpadku životného štýlu orientovaného takmer výlučne na hedonizmus a spotrebu hmotných statkov sa občas vynorí otázka naliehavej potreby charizmatickej osobnosti. Najmä pred voľbami... Takmer márna túžba. Akoby padala kométa skrytá vo vesmírnej temnote do čiernej diery a tesne pred zánikom sa zajagala. Na okamih. Ako pripomienka uložená v mobilnom telefóne... Raz som si po takom pripomenutí v istých (už nejestvujúcich) košických novinách platonicky povzdychol nad trvalou absenciou takej osobnosti, ktorá by dokázala posunúť konzumný spôsob ľudskej existencie k vyšším métam. Ktorá by dokázala počúvať zúfale volania sklamaných, zabudnutých, zatratených a zakríknutých občanov súčasnosti. Zareagoval jeden (nie veľmi úspešný) komunálny politik: podráždene mi napísal, že predsa osobnosti tu sú, len nech sa dobre poobzerám, veď aj on sám je osobnosť! Významná a všeobecne známa. Slovom, nenahraditeľná... Zrejme patril k tým skvelým ambicióznym typom, ktorých sú plné cintoríny. Asi veril, že raz príde deň keď práve on bude môcť spasiť ľudstvo a nemohol sa tej chvíle dočkať, keď vystúpi z tieňa a zaskvie sa ako tá vyššie spomínaná kométa! Ak už nie natrvalo, tak aspoň na jeden predvolebný okamih! Aspoň ešte jeden raz..! Zrejme preto zareagoval. Síce neskromne, no dôrazne. A urazene. Žiaľ, asi som sa dotkol jeho ctižiadosti, zabalenej do staniolového ega. To sa takto sťažujúcim jedincom občas stáva. V takých chvíľach je nutné veľmi opatrne narábať s adrenalínom, ktorý má tendenciu atakovať krvný tlak a ohrozovať zdravie každého ambícióznejšieho perohryza. Mŕtveho leva totiž môže za hrivu ťahať už aj zajac! To by si mali zapamätať všetci ti dôležití, skvelí a výnimoční, na všetkých cintorínoch sveta. Osud nenahraditeľných je totiž celkom taký istý, ako osud nás všetkých ostatných, viac či menej skvelých, perspektívnych, či nadaných občanov Slovenskej republiky a priľahlého zvyšku sveta.

.