Posledné dni roku 2010 ako zvyčajne o takomto čase, trávim na chalupe pod Silickou Planinou. Krajina sa tu tradične mení na "Rozprávkovo" charakteristické okrem zasneženej malebnej prírody najmä treskúcim mrazom. Po prebudení žasnem nad kompozične vyváženými výtvormi mrazu, s citom majstra maľovanými na skle naších malých okien. Stopy sŕn objavujem hneď ráno už pred dverami domu. Odpratávam sneh z prahu, osekávam ľad a keď sa potom vyberiem do hory hneď oproti, tradične kráčam jelením chodníčkom. Od Sokolej skaly pofukuje ľadový vietor a občas zaznie aj škrekot dravca... Sokol ako kráľ ani o takomto drsnom čase neopúšťa svoje teritórium, neodlieta s bocianmi na juh, zotrváva... V tom sme si podobní, zotrvávame spoločne rok čo rok, zimu čo zimu v tomto našom milovanom kraji a tak mám možnosť byť v blízkostí kráľov, ja, obyčajný poddaný tejto úžasnej Zeme a priľahlého vesmíru. Po návrate z lesa, za zvukov kostolného zvona, prihadzujem do pece včera nachystané drevo a až do zotmenia počúvam jeho praskanie. Dubové, bukové i smrekové polená menia svoje tuhé skupenstvo na prchavý dym, ktorý sa vznáša nad naším komínom a oznamuje svetu, že u mňa na chalupe, je aj na záver roku 2010 všetko v poriadku...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.