Z východného Slovenska až k Čiernemu moru

Vo vízii hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja, ktorú už vo svojom prvom volebnom období schválil ako svoj programový dokument jeho bývalý regionálny parlament, nechýba ani odvážny projekt vybudovania vodnej cesty, ktorá by po riečnej trase Bodrog, Tisa a Dunaj spojila východné Slovensko s Čiernym morom. Nejde o novú myšlienku. Stranícki ideológovia, plánovači a technici sa ňou zaoberali už v minulom režime, dávno pred rokom 1989. V obci Ladmovce sa mala vybudovať pokusná pristávacia hrana, ale investičné náklady, ktoré by si vyžiadalo vybudovanie funkčného riečneho prístavu a bezpečné splavnenie toku riek, sa v tom čase zdali byť neúnosné. Napriek tomu tento smelý, z inžinierskeho hľadiska reálny nápad (budovanie známeho Korintského prieplavu bolo v časoch antického Ríma omnoho trúfalejšou výzvou) nezapadol prachom. Naše členstvo v EÚ, predovšetkým možnosť čerpať prostriedky z eurofondov (zo štrukturálnych aj z Kohézneho fondu) vytvárajú pre túto stavbu reálnu perspektívu. Doprava po vode je z ekonomického aj ekologického hľadiska najvýhodnejšia a do jej rozvoja sa investuje na celom svete. V zaostalom východoslovenskom regióne trpiacom nezamestnanosťou, hospodárskym úpadkom s ťažkými sociálnymi dôsledkami, by šlo o mimoriadny impulz, umožňujúci jeho veľmi rýchle pozdvihnutie. Platí to v plnej miere aj pre susednú oblasť severovýchodného Maďarska.Realizácia projektu by okrem nových pracovných príležitostí pomohla najmä malým a stredným podnikateľom v oblasti služieb a cestovného ruchu na oboch stranách hranice. Z environmentálneho hľadiska by sa vytvorila ochrana proti záplavám, revitalizovali by sa chradnúce miestne závlahové systémy. Juhovýchod Slovenska by sa z úpadkovej periférie mohol stať atraktívnou ekonomickou oblasťou, nové prístavy v Strede nad Bodrogom a Ladmovciach, profitujúce zo skladovania, z prekladu a tranzitu lodných nákladov, by sa premenili na hospodársky príťažlivú bezcolnú zónu. Nemalý profit by znamenala aj výroba lacnej elektrickej energie, druhotné využívanie územia na pestovanie rýchlo rastúcich drevín a jeho rekreačné využitie. V konečnom dôsledku by sa na východnej hranici dnešnej EÚ vytvorili dobré podmienky na stabilizáciu tunajšieho obyvateľstva, brzdiace demografickú depresiu, eliminujúce dôsledky hrozby chudoby a sociálneho napätia. Krajina, symbolicky predstavujúca západným smerom plávajúcu loď s potopenou zadnou časťou na východe, by sa možno postupne dostala do ekonomickej rovnováhy. Bezprostredné susedstvo s Maďarskom a Ukrajinou, malebnosť krajiny Medzibodrožia, priľahlé územie unikátnej tokajskej vinárskej oblasti, neďaleké Košice s ich mohutným priemyselným potenciálom, európska i štátna podpora, lacná pracovná sila a dostupnosť čiernomorských prístavov by určite veľmi rýchlo prilákali nové zahraničné investície a zabezpečili skorú návratnosť vynaložených prostriedkov, ktoré sa v prvej fáze odhadujú na miliardu Eur. V situácii, keď ekonomická kríza ohrozuje Slovensko i Maďarsko, by prekážkou nemali byť ani dohody s naším južným susedom vrátane spolupráce na projekte s výrazne cezhraničným charakterom, schopnom poskytnúť množstvo nových pracovných príležitostí.

Aj keď sa bezpochyby súčasná vláda bude prikláňať skôr k podpore jednoznačne zvládnuteľných investícií, so snahou vyhnúť sa neistým experimentom, pozitíva myšlienky vodnej cesty z východného Slovenska k Čiernemu moru, celonárodný priaznivý dosah projektu a jeho dlhodobá perspektíva by nemali ostať bez povšimnutia.