„Musíme byť veľmi smelí, aby sme sa odvážili byť samými sebou,“ povedal slávny francúzsky maliar 19. storočia Eugéne Delacroix. Autor známeho obrazu Sloboda na barikádach, vo výtvarnom umení zrejme poslednej alegórie, v ktorej sa stretli realizmus, politická karikatúra a historická maľba. V tom čase sa v bohatej spoločnosti veľmi nesvedčilo o tomto maliarskom výkriku vzdoru hovoriť, bolo to nebezpečné. Obnažená bojovníčka s puškou v ľavej a zástavou v pravej ruke, prekračujúca zabitých a zranených revolucionárov, vedúca ozbrojencov cez barikády do ďalších krvavých zápasov za slobodu... No, ďakujem pekne, aj dnes by sa jej mohol niekto zľaknúť. Delacroix mal k strachu ďaleko, pretože skutoční umelci na také taľafatky čas nemajú. Jeho pani Sloboda by zrejme neváhala ani dnes vmietnuť všakovakým samozvancom do tváre pravdu: „Traste sa pokrytci a kaukliari, bojte sa môjho hnevu podvodníci a šarlatáni, všetci čo ste sa ohodili maskami a pochlebujete plytkosti a manonu!“
Človek musí byť vskutku veľmi odvážny, aby nepodľahol dnešným pokušeniam peňazí,úplatkov, moci, poklonkovania, pôžitkárstva, závisti a lakomosti. Je to zajatie, ktorému sa zväčša poniektorí radi oddávame. Všade dookola sa nám škeria do tváre démoni klamstva, akoby už neverili, že sa ešte raz môže narodiť nejaký Delacroix, povedzme v našich končinách, odhodlaný vyzametať náš súkromný Augiášov chliev. Lenže pozor, sloboda sa takmer vždy rodí na barikádach!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.