Najkrajšia choroba na svete

O pár dní bude Valentína, deň zaľúbených.... Úžasné! Sviatky môžu mať naozaj i kuriózne dôvody. V tomto prípade sa bude sláviť a pripomínať najkrajšia choroba na svete - zamilovanosť. Postihuje väčšinu ľudstva. Keby šlo o deň lásky, žiadalo by si použiť vzletné slová, ktoré sa zďaleka netýkajú len vzťahu medzi príslušníkmi rôznych (či rovnakých) pohlaví, pretože láska prekrýva celý priestor medzi nebom a zemou, ťažko ju vysvetliť slovami. No, zaľúbenosť má v sebe, povedzme si rovno, najmä silný sexuálny náboj, so skrytým cieľom - spolužitím a splodením potomstva. Na rozdiel od lásky, ktorá sa málokedy odráža od jasných, či zrozumiteľných konkrétnosti, je zaľúbenosť výsostne pragmatickou záležitosťou, ktorej podstatu síce nepoznáme, no pokúšal sa ju odhaliť napríklad aj slávny nemecký filozof Arthur Schopenhauer: „Každá zamilovanosť, nech sa tvári akokoľvek étericky, korení jedine v pohlavnom pude.“ Toto povedal ten neuveriteľne múdry človek! Nuž, a my si povedzme na rovinu: toto je tá láska, ktorá od nepamäti zamestnáva básnikov, románopiscov, dramatikov, romantikov, rojkov, lyrikov aj epikov,toto je ta láska tak nádherne vyrozprávaná v Rómeovi a Júlii a možno aj v našom každodennom živote... Vždy je to o nespútanej vášni priťahujúcej dve osoby, ktorá sa stáva chorobou, často liečiteľnou iba sexuálnym uspokojením. Po úžasnom vzplanutí prichádza zvyčajne sklamanie, alebo aspoň zmierlivé upokojenie, ktoré sa môže napokon ocitnúť buď v prístave spolužitia, alebo na novej dobrodružnej ceste, k ďalšiemu vzplanutiu. Je nad slnko jasnejšie, že deň zaľúbených sa teší takej popularite práve pre ten svoj erotický, zvláštny, tajuplný nádych, ktorý síce s obľubou ovenčíme všelijakými vznešenými prívlastkami, no jeho zmysel je jasný od prvého dotyku dvoch pohľadov, medzi ktorými sa zaiskrilo... Hovoríme o láske. Prirodzenosť tejto vášne je práve tak úžasná, ako jej hĺbka, aj prchavosť. Keď sa ale zaľúbenosť posunie, napríklad v manželstve, k harmonickému a trvácemu vzťahu, to už je pomaly sféra božskej lásky, ktorá ale s blížiacim sa sviatkom zaľúbených súvisí len málo.

Staré, veľmi múdre a ľúbozvučné španielske príslovie hovorí: Quien se casa por amores, ha de vivir noc Dolores... (kto sa žení z lásky, musí žiť v strasti...) Nuž, žiaľ, ten úžasný prchavý okamih zaľúbeného milostného vzplanutia sa vytratí rýchlo. Počiatočná náklonnosť sa zväčša mení v povinnosť, ktorej zmysel a cieľ tkvie v budúcej generácii...

Napriek tomu zaľúbení prežívajú najkrajšiu „chorobu“ na svete s možnosťou, s nádejou, že po „vyliečeni“ spoznajú skutočnú, pravdivú, úžasnú každodennú lásku.