Hlúposť lipne na svojich produktoch

Keby človek nerobil hlúposti, bolo by to podozrivé. Bol by to vôbec ešte človek? Nie sú časovo ohraničené nezmysly len najmúdrejším spôsobom, ako možno uložiť svoju hlúposť? Je isté, že ľudstvo má v každej dobe na utrácanie rovnakú sumu bláznovstva, v tomto sme neliečiteľní, nenapraviteľní, jedineční. Zvieratá a stroje hlúposti nerobia. Keď sa z nášho zorného poľa vytráca nejaký zabehnutý, starý blud, niet dôvodov na radosť, pretože je celkom isté, že ho vystrieda blud nový, ktorý sa možno ešte viac zakorení do nášho, bludom tak žičlivého, prostredia. Sme proste náchylní na hlúposti, máme pre ne slabosť. Blud dobre uchytený sa však môže stať veľmi nebezpečným parazitom, zhubným nádorom, schopným rozožrať všetko zdravé, čo má na dosah. Zoberme si také predsudky, aj sa s nimi bojuje, aj sa občas premôžu, ale tie nové čo ich striedajú, sú ešte zhubnejšie. Vznikajú akoby z ničoho, lenže to nič, to je v podstate naša myseľ, naše vedomie, tam sa tie hlúposti liahnu. Z malichernosti, komplexov a pýchy. Niekedy sa aj celospoločensky pestujú vďaka tzv. „vplyvným ľuďom.“ Takýto uznávaný jedinec môže bludy šíriť nielen spoľahlivo, ale aj beztrestne. Má na to požehnanie spoločnosti, ktorá neúspešne čelí hlúposti už od počiatkov ľudstva. Napríklad inžinierom šťastia, samozvancom, ktorí si z prevádzkovania obmedzenosti urobili živnosť. Plánovači tohoto typu nechápu, že všetky veľké podujatia, do ktorých sa človek pustí, sú neisté. Hlúposť totiž nepočíta s tým, že istota je vec krehká a stať sa môže v každej chvíli hocičo. Hlúposť lipne na svojich produktoch s nebývalou silou. Zvádzame s ňou dosť márny boj. Keď už sa zdá, že zožneme úspech, zrazu sa nejaký ten blud, fiktívna absurditka modelujúca naše správanie, objaví priamo v našich myšlienkach.

Môj život je zlý, hovorí jeden, môj je dobrý, vraví druhý. Obaja však trúsia nezmysly, pretože náš život je dobrý aj zlý zároveň. Bez poznania jednej jeho stránky nikdy nespoznáme stránku druhú, sme v tom priam zakliati. Veď ako by sme spoznali krásu, keby sme pred tým nevideli ošklivosť, ako chlad, keby nebolo tepla? Najlepšie je preto, hlúposť a s ňou prichádzajúce bludy identifikovať, nebrániť sa im príliš vehementne a nechať ich prejsť skrze náš rozum a srdce - prejdú a zmiznú bez stopy. Chvíľu môžeme byť slobodní. Samozrejme, dovtedy kým sa opäť neobjavia všelijakí šarlatáni v najrozličnejších podobách, ktorí majú šírenie bludov vo svojej pracovnej náplni. Vedia byť prísni aj ľúbezní, skromní i namyslení. Ich výzbrojou je hlúposť, teda arzenál, ktorému možno odolávať len pokojným zdravým úsudkom.