Oáza krásy a pokoja

Betliarsky park Je bezpochyby veľkým divom Slovenska . Aj keď mu k niekdajšej nádhere ktorou oplýval ešte na začiatku 20. storočia dnes chýba veľa, svojou striedmou krásou, polohou, rozlohou, kompozíciou, symetriou, originálnymi prvkami malej záhradnej architektúry, pozoruhodnými drevinami, či obdivuhodnými parametrami pozoruhodných úprav vzbudzuje kaštieľ a park v Betliari stále úžas.

Do roku 1945 patril významnej šľachtickej rodine Andrášiovcov, ktorej niektorí členovia zastávali v bývalom Rakúsko – Uhorsku významné politické funkcie. Pôvodným sídlom rodiny bol neďaleký hrad Krásna Hôrka, ale neskôr, keď nový životný štýl začiatkom 18. storočia so sebou priniesol aj nové nároky na pohodlie, vytvoril kaštieľ pre príslušníkov zámožnej rodiny žiadane moderné zázemie. Počas poslednej prestavby poľovníckeho kaštieľa koncom 19. storočia na luxusné sídlo, sa do dnešnej podoby profiloval aj priľahlý park, štylizovaný v duchu francúzskych záhrad, s dominanciou barokového slohu.

Podľa archívnych materiálov bol prvým známym záhradníkom - architektom v betliarskom parku Henrich Nebien, ktorý tu položil základy anglického prírodno-krajinárskeho charakteru. Neskôr, za pôsobenia architekta Jozefa Bergmanna, boli v parku postavené pozoruhodné záhradné stavby, vrátane umelého vodopádu, ktorý s osemmetrovou výškou padajúcej vody patrí medzi najväčšie diela tohto druhu v strednej Európe. Pri ceste, vedúcej od kaštieľa k veľkému vodopádu, postavili na umelom ostrovčeku už v 18. storočí stavbu v podobe osemuholníka, s miestnym pomenovaním „Csillag ház“, známu však skôr pod názvom Slobodomurársky pavilón, podľa zrejmých symbolov slobodomurárskeho hnutia, ktoré vzniklo začiatkom 18. storočia v Anglicku a postupne sa rozšírilo po Európe. Pôvodne členstvo v slobodomurárskych lóžach bolo utajované, neskôr sa formovalo v uzavretých spoločenstvách. Cieľom hnutia bolo mravné zdokonalenie členov, sloboda myslenia, náboženská tolerancia, povznesenie verejného blaha, mravnosti a ľudskosti, ako aj dobročinnosť. Jeho aktívnym príslušníkom bol aj jeden z majiteľov kaštieľa Leopold Andráši.

Z pozoruhodných stavieb v parku spomeňme grottu, s názvom Hermesova studňa, z konca 18. storočia, tzv. „Japonsky most“, ktorý je dnes nahradený vernou replikou (v roku 1971 originál strhla povodeň), či „Zverinec“ z konca 19. storočia, v podobe stredovekého hradu, kde kedysi chovali medveďa, rysa, vydru kunu, aj iné zvieratá. Architektonickým skvostom je tiež rotunda v klasicistickom slohu, dostavaná v roku 1 800 na ľavom brehu Betliarskeho potoka, v ktorej bola knižnica s pôvodne vyše 20 –tisíc zväzkami veľmi vzácnych diel, neskôr presťahovaných do kaštieľa.
Park samotný dodnes udivuje nádhernými priehľadmi, zameranými na najkrajšie objekty, dokonalým umelým vodným systémom, premyslenou sieťou ciest, no predovšetkým kompozične vyladenými, aj vzácnymi drevinami a pozoruhodným rastlinstvom. Ako harmonický celok vytvára dokonalú oázu pokoja, vhodnú na relax i tiché zahĺbenie sa do vlastnej mysle.