Súčasná svetová ekonomická kríza nepraje tradičnému poňatiu cestovnému ruchu. Ľudia poväčšine šetria a hľadajú lacnejšie destinácie, všeobecne žiadaný luxus je na ústupe, hľadá sa dobrodružstvo, spojené s odhaľovaním tajomstiev, teda turistika, ktorá prináša skôr zážitky ako hedonizmus. Je iba otázkou času, kedy sa povaľovanie na morských plážach zadefinuje ako okrajový produkt turistického priemyslu a ľudia začnú vyhľadávať iný druh relaxu, aktívnejší, zaujímavejší, v našom prípade aj bezpečnejší a lacnejší. Práve Slovensko by mohlo byť skutočným rajom zážitkovej turistiky a bezpečnou oázou aktívneho oddychu. V strede Európy, zastrešené jej ekonomickými, politickými i bezpečnostnými štruktúrami, ponúka nevšednú prírodu a stále ešte „neznámu“ krajinu lesov, pralesov, hôr, údolí, etnografickej i kultúrnej rozmanitosti a pestrosti, aká sa na tak malom priestore nachádza len málokde. Zabudnime na bratislavské, košické či tatranské hotely, skúsme sa pozrieť dovnútra krajiny, do jej samotného srdca, napríklad na Muránsky hrad. Pre turistu je tu nachystaný exteriér, akému v Európe niet páru: malebné krasové územie v západnej časti Slovenského Rudohoria, Muránska planina, plná stále neprebádaných jaskýň, tiesňav, skalných veží a brál, s malebnými zrúcaninami rovnomenného hradu. Jedného z najväčších a najvyššie položených v strednej Európe, nalepeného na skale Cigánka, opradeného množstvom tajomstiev a povestí, s históriou, ktorá vyráža dych. Toto dnešné rumovisko, bolo kedysi prekvitajúcim sídlom povestnej Muránskej Venuše, gemerskej krásavice, o ktorej snívali najurodzenejší šľachtici 17. Storočia, Márie Séčiovej (Széchyovej). Hoci príbeh samotného hradu siaha hlboko do 13. storočia, práve v postave Muránskej Venuše zosobňuje všetku tu dynamiku doby, ktorej bol stredobodom. Manželom Márie Séčiovej bol najprv hradný kapitán Štefan Bethlén, ale aj neskorší uhorský palatín, vodca sprisahania proti kráľovi Leopoldove I. a bývalý kapitán fiľakovského hradu František Wesselényi. Krásna Mária bránila hrad pred útokmi kráľovských vojsk, ale napokon upadla do zajatia a hrad bol zničený. Jeho príbeh je spojený aj s Nemeckým rádom rytierov, ktorí mali materské sídlo v Jeruzaleme, s Jánom Jiskrom, vodcom bratríkov, ktorí hrad obsadili, ešte skôr patril lúpežným rytierom Bašovcom a pred tým Bebekovcom, bol útočiskom aj pre vodcov protihabsburgských povstaní Imricha Thökōlyho a Františka Rákocziho II., a naposledy (záver 19. storočia) majetkom rodiny Coburg – Koháryovcov, ale to už len ako rumovisko. Dnešné zrúcaniny, na brale zvanom Cigánka, už v ničom nepripomínajú slávnu a pestrú minulosť hradu. Názov samotného brala, na ktorom hrad stojí, sa viaže k legende, podľa ktorej bývalý kapitán hradu, po tom ako sa oženil s miestnou cigánkou, nechal ju neskôr pre neveru, zvrhnúť z hradnej skaly.
Námetov pre lepší marketing je tu ako maku: malebná príroda národného parku, dramatické povesti, búrlivá história, atraktívne osobnosti a mohutné zrúcaniny priam nabádajú k lepšiemu využitiu tejto lokality pre turistické účely. Obyvatelia miest, tí ktorí sa nasýtili pláži a hotelov a ktorí tvoria najpočetnejšiu klientelu cestovných kancelárií celého sveta, dnes hľadajú pre svoj oddych nielen krásnu prírodu, ale i príbehy. Ak je to príroda navyše neznáma, s nádychom divočiny a príbehy dobrodružné, dramatické i tragické, vytvára sa priestor pre úspešnú destináciu. Muránska planina, so svojim hradom je takouto príležitosťou pre turistov dychtiacich po menej známej a nedotknutej prírode, po dobrodružstve a nevšedných zážitkoch. Smutným obrazom súčasnej biedy cestovného ruchu na Slovensku je nielen neprehľadné hradné rumovisko s neuveriteľnými orientačnými tabuľkami osadenými v divokej burine, ale aj chátrajúca chata Zámok priamo pod hradom, štýlová budova, ktorá by mohla byť skvelým zázemím pre turistov, prechádzajúcich Muránskou planinou a stúpajúcich na hrad.
Výzva pre štátne organizácie podporujúce cestovný ruch: bola by škoda, aj napriek kríze, nechať všetko iba na chudobnú obec Muráň, ktorej ekonomické sily zďaleka nestačia na sprístupnenie ruín niekdajšieho hradu tak, aby sa stali pre svojich návštevníkov lákadlom i hlbokým zážitkom. Žiaľ, to čo je dnes v zrúcaninách pre turistov k dispozícii, je skôr paródiou historickej atrakcie, ako skutočným turistickým magnetom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.