Európsku identitu legitimuje kultúrna a duchovná spriaznenosť

Mesto Košice, vo zväzku s väčšinou miest hlásiacich sa k západnému civilizačnému okruhu, ako multikultúrne mesto, v procese historického vývoja charakteristické svojou národnou, etnickou a náboženskou toleranciou,špecifickým spôsobom v stredoeurópskom geopolitickom priestore prispieva k harmonickému spolužitiu rôznych kultúr v urbanizovanom prostredí. Multikulturalizmus a medzikultúrny dialóg preto chápem ako príležitosť k posilňovaniu spoločnej európskej identity miest a ich obyvateľov, ako podporu spoločných európskych hodnôt. V podmienkach integrovanej Európy ich charakterizuje rozmanitosť v jednote a jednota v rozmanitosti. Tento princíp by sa mal premietnuť aj do projektu Košice - Európske hlavné mesto kultúry pre rok 2013. Mesto by malo chápať svoju historicky profilovanú multikultúrnosť a multietničnosť ako veľké bohatstvo, ktoré chce zveľaďovať. Európsku kultúrnu arénu je nutné vnímať ako príležitosť k výmene stanovísk partnerských a spriatelených miest k ich budúcnosti. Niet pochýb o tom, že práve medzikultúrny dialóg je dnes jediný rozumný kľúč k tomu, ako systémovo vyriešiť pretrvávajúce nezrovnalosti v etnických vzťahoch na Slovensku a v Európe. Multikulturalizmus, o zmysluplnosti ktorého sa dnes u nás vedú kontraproduktívne a spolitizované polemiky, stál aj pri zrode tak vyspelej a ekonomicky zdatnej demokracie, akou sú dnes USA.

Kultúra, ktorá preniká cez bariéry výnimočnosti do spoločenskej reality, profiluje komunikáciu, posilňuje kreativitu, upevňuje solidaritu, presadzuje sociálnu spravodlivosť, upevňuje súdržnosť, priateľstvo a spoluprácu, zdôrazňuje rešpekt k spoločným hodnotám. Medzikultúrny dialóg pripomína, že žiadny životný postoj nie je nadradený, alebo podradený vo vzťahu k inému životnému postoju, či k spôsobu života. Kultúra ako komunikácia vychádza z uznania tohto druhého. Rešpektovanie kultúrneho života, sloboda prejavu umelcov, primeraná podpora tvorivej činnosti a umeleckej infraštruktúry, ochrana regionálneho, národného a medzinárodného kultúrneho dedičstva a uznávanie kultúrnych práv menšín sú jadrom povinností moderného demokratického štátu.

Hoci základnými stavebnými blokmi bezpečnej Európy sú hospodársky úspech a politické štruktúry, rozhodujúcim faktorom ekonomického, sociálneho a ľudského úspechu rozvíjajúcej sa Európy je kultúrna aktivita. Ak sa nezaručí zabezpečenie a oceňovanie spôsobov, akými ľudia vyjadrujú svoju individuálnu identitu, pocit odcudzenia od európskych inštitúcií bude pretrvávať a ohrozovať budúcnosť ľudstva. Významnú úlohu v tomto procese zohrávajú a budú zohrávať práve mestá, ako nositelia spoločného európskeho civilizačného posolstva. Partnerstvá medzi nimi umožnia efektívnejšie presadzovať spoločné záujmy, čo v konečnom dôsledku stimuluje aj ich ekonomický rozvoj a posilňuje sociálnu spravodlivosť.

Významný španielsky filozof, priekopník európskej integrácie, José Ortega Y´asset, okrem iného povedal: „Európska kultúra je neustála tvorba. Nie je to hostinec, je to cesta, ktorá núti stále kráčať ďalej!“ Európsky medzikultúrny dialóg je proces, ktorý v európskych dimenziách predstavuje veľkú a originálnu výzvu k „duchovnej obrode“ prezentovanej cieľavedomým snažením a úsilím po zmene, naštartovanej zjednocujúcou sa Európou. Európou ducha, prejavenou humanizmom a solidaritou – miest, občanov, spoločnosti.