Môj pohľad

Príbeh mesta Mostar

...Skokan sa pripravoval dlho, možno až pridlho na vkus bežného turistu. Aj sme sa poniektorí stavili, či skočí, alebo nie. „Je to iba šou, nakoniec neskočí, veď to je o život, je to len taký miestny marketing,“ tvrdil môj spoločník na nedávnej ceste do Bosny a Hercegoviny. Vedel som že skočí, už som to raz videl, ten skok, ale zaujala ma tá myšlienka o „marketingu.“ Tak ak je toto marketing, nuž potom stojí za túto moju reportáž...

Príbeh mesta Mostar je úžasný: boľavý, krásny, vznešený, dramatický, povzbudivý aj inšpirujúci... Začal v stredoveku a nepretržite trvá dodnes.

Mesto Mostar v Bosne a Hercegovine získalo svoje meno ešte za Osmanskej ríše v 16. storočí a to vďaka svojej najslávnejšej centrálnej stavbe – odvážne klenutému kamennému mostu z bieleho mramoru, vypínajúcemu sa do výšky nad riekou Neretvou. Postavil ho turecký staviteľ Mimaj Hajrudin za vlády sultána Sulejmana Nádherného (Veľkého) a vďaka svojej podmanivej kráse, malebnej architektúre a elegancii, sa stal pýchou mesta. Prežil vyše 400 rokov invázií, živelných pohrôm, útokov a ničivých nájazdov rôznych dobyvateľov tohto regiónu, no v roku 1993 tento starobylý most, symbolizujúci etnickú rôznorodosť Bosny a Hercegoviny bosnianski Chorváti, v snahe zlomiť odpor moslimov v Mostare, zničili. Bolo to 9. novembra, keď presne mierená strela z tanku túto nádhernú spojnicu medzi východnou a západnou kultúrou premenila na zrúcaninu. Symbol priateľského spolunažívania kresťanov a mohamedánov na oboch brehoch malebnej rieky sa stal smutným symbolom nezmyselnej vojnovej brutality. Násilie pokorilo porozumenie, aby napokon predsa len kapitulovalo. V roku 1997 začala rozsiahla rekonštrukcia tejto jedinečnej pamiatky svetovej kultúry a zo dna Neretvy začali stavitelia vynášať starobylé trosky. Obnova mosta stála 15 miliónov dolárov, ktoré darovali spoločne USA, Turecko, Taliansko, Holandsko a Chorvátsko, s prispením rôznych mimovládnych organizácií a jednotlivcov. V roku 2004 bol most obnovený opäť za pomoci tureckých staviteľov a 105 – tisícový nádherný Mostar získal znovu svoj hrdý symbol, ktorý sa rok na to dostal aj do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Mostar, rozstrieľaný a dokaličený, povstal z trosiek ako bájny vták Fénix z popola a opäť hlása svetu nádejnú zvesť o vzkriesení mierového i priateľského spolunažívania kresťanov a moslimov, v multietnickej spoločnosti.

Tento úžasný príbeh mosta, ktorý dal meno i osud svojmu mestu, dnes korunujú odvážni skokani, ktorí skáču z 20 metrov vysokého mostného oblúka do čírych vôd rieky Neretvy a priťahujú zraky turistov z celého sveta. Skokani z Bosny, Chorvátska, Srbska a Čiernej Hory sa odvážne vrhajú do hlbín pod mostom a ľudia z celého sveta ich pozorujú zo zatajeným dychom. Nenávisť bola porazená, zvíťazil nielen marketing ale aj sila ducha človeka, ktorého nezlomili ani kruté príkoria vojny, ani náboženská neznášanlivosť, ani etnická či kultúrna rozdielnosť. A je to úspešný príbeh v každom smere. Do regiónu sa vrátila ľudskosť a s ňou i davy turistov, ktorí viac ako diery po strelách v stredovekých múroch mesta, pozorujú skokanov z mosta a tešia sa z prechádzok pomedzi bazármi priľahlých orientálnych uličiek.